Česká herečka Veronika Žilková, známa z mnohých filmov, televíznych
seriálov či zábavných programov oslávi v sobotu 16. októbra 60 rokov.
Veronika Žilková sa narodila 16. októbra 1961 v Prahe. Pochádza z rodiny
pedagóga a flautistu Václava Žilku. Ako sedemnásťročná sa stala
súčasťou tanečno-hudobného súboru Chorea Bohemica. Po maturite na
gymnáziu začala najskôr študovať psychológiu, ale napokon si zvolila
Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení v Prahe, na ktorej v roku
1985 ukončila odbor herectvo.
Jej filmovým debutom bola psychologická dráma Dívka s mušlí (1980).
Hlavné úlohy si zahrala v epizóde seriálu Tak se ptám (1982) aj v
komédii Když rozvod, tak rozvod (1982) po boku Jana Čenského. Diváci ju
mohli na obrazovkách vidieť ako pioniersku vedúcu Janu v rodinnom
seriáli My všichni školou povinní (1984). Dcéru českého skladateľa Leoša
Janáčka stvárnila v životopisnom filme Lev s bílou hřívou (1986) a v
rovnakom žánri sa o rok neskôr predstavila ako snúbenica básnika Karla
Hynka Máchu vo filme Mág. V deväťdesiatych rokoch stála pred kamerou ako
dozorkyňa vo väzení v štvordielnom televíznom filme Přítelkyně z domu
smutku (1992).
Za úlohu umierajúcej Marjánky v dráme Vladimíra Michálka Zapomenuté
světlo (1996) získala ocenenie Český lev. Toto prestížne ocenenie
prevzal aj jej herecký kolega Bolek Polívka, ktorý sa v snímke
predstavil v postave farára bojujúceho o záchranu kostola aj duchovných
hodnôt.
Nomináciu na Českého leva za hlavnú úlohu si vyslúžila aj za fantasy
ladenú filmovú grotesku Otesánek (2000) v réžii významného tvorcu
animovaných filmov, scénografa a výtvarníka Jana Švankmajera. Diváckej
obľube sa tešil komediálny seriál To jsem z toho jelen aneb Poslední
učitel v Čechách (2000) o manželstve učiteľa a zdravotnej sestry,
ktorých zasiahol nedostatok financií. V titulných úlohách sa predviedol
Bohumil Klepl a Veronika Žilková. Ženu, ktorej vzťah sa rozpadá si
zahrala v snímke Deník šílené manželky (2001) natočenej podľa
rovnomenného bestselleru Ireny Obermannovej.
Veľmi populárnou sa stala satirická relácia Tele Tele vysielaná v rokoch
2000-2007, v ktorej Žilková účinkovala. Hoci táto skečová šou
vyvolávala ohľadom kvality humoru rozporuplné reakcie, nemožno jej
uprieť vysokú sledovanosť. Po boku hereckých osobností ako Zlata
Adamovská či Ondřej Vetchý sa Žilková predstavila vo filmovej adaptácii
románu Vladimíra Párala Milenci a vrazi (2004). Svätú Veroniku si
zahrala v rozprávke Anděl Páně (2005), rovnako aj v jej pokračovaní
(Anděl Páně 2, 2016). Ako macocha sa objavila aj vo filme Dvanáct
měsíčků (2012). V posledných rokoch ju bolo možné vidieť opäť po boku
Bolka Polívku v rozprávke Alenka v zemi zázraků (2018) alebo v
romantickej komédii LOVEní (2019).
Počas svojej hereckej kariéry sa predstavila na niekoľkých divadelných
scénach. V pražskom Činohernom klube, ktorý bol jej domovskou divadelnou
scénou bola súčasťou diel spracovaných do javiskovej podoby ako
napríklad Rodina Tótů (1982), Sex noci svatojánské (1993), Třetí zvonění
(1997), Letní byt (1999) či Deskový statek (2001). Slovenský režisér
Martin Čičvák ju v tomto divadle obsadil do inscenácií Kukura (2011) či
Urna na prázdném jevišti (2016).
V Divadle Rokoko si zahrala v hre Karla Čapka Adam Stvořitel. V roku
2007 získala rolu Adiny Mandlovej v inscenácii Adina. Hlavnú úlohu
zveril Veronike Žilkovej vtedajší umelecký šéf Divadla na Vinohradoch
Martin Stropnický, ktorý je zároveň aj jej životným partnerom a
momentálne pôsobí ako český veľvyslanec v Izraeli.
V súčasnosti možno herečku vidieť v Divadle Bez zábradlí alebo v Divadle Bolka Polívky.